Kostol sv. Barbory (Františkánsky kostol) a kláštor
V roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol Esterházy (1653 – 1713) františkánov aj do Žiliny. V rokoch 1723 – 1730 postavili Kostol sv. Barbory a kláštor. Kostol bol situovaný na vtedajšom okraji mesta pri dolnej bráne, čím chceli františkáni naznačiť spätosť s jednoduchým ľudom. Vpravo od kostola sa nachádza osobitná Loretánska kaplnka (loretka), postavená v rokoch 1731 - 1732. Kostol sv. Barbory je prvou barokovou stavbou sakrálneho charakteru v Žiline. Má hodnotné vnútorné barokové zariadenie a výzdobu. Všetky oltáre sú barokové s pôvodnými sochami, avšak bez pôvodných oltárnych obrazov. Tie pochádzajú z konca 19. storočia a sú dielom františkána Konráda Švestku (1833 – 1907), ktorý bol maliarom, rezbárom a reštaurátorom. Hlavný oltár dal v roku 1730 vyhotoviť zemepán Juraj Erdödy. Na obraze patrónky kostola – sv. Barbory – je namaľovaná aj veža Budatínskeho hradu tak, ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Na výstavbu františkánskeho kostola a kláštora v Žiline dala moravská grófka Katarína Barbora Schidinská (Schidlinská) sumu 7 000 zlatých a kostolu darovala aj cibórium. Táto skutočnosť pravdepodobne viedla k výberu patrónky kostola.