Slnečné skaly sa rozprestierajú na 90,54 hektároch a vznikli počas Chočského príkrovového vrásnenia ako tektonická troska. Vplyvom vody, gravitácie, vetra či mrazu sa dolomitové vápence rozdrobili na vysoké vežovité a stĺpovité úlomky. Toto miesto obľubujú horolezci a skalolezci, ktorým pomáhajú početné pukliny v úlomkoch. Môžu si tu precvičiť viacero stupňov obtiažnosti.
Miestna vegetácia pozostáva najmä z kalcifilných bukových porastov a reliktných borovíc s prímesou smreka. Vegetácia je aj na skalách, vyskytujú sa v nej teplomilné druhy a aj niektoré horské. Výnimočný je výskyt chráneného druhu poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), horec Cliusov (Ciminalis Clisii) a rastú tu aj zriedkavé a ohrozené druhy ako napríklad podkovka chochlatá (Hippocrepis comosa) či smrečinec plazivý (Goodyera repens). V skalných štrbinách sa ukrýva netopier večernica tmavá (Vespertilio murinus).