Po roku 1945 v kaštieli zriadili byty pre vedenie továrne, neskôr byty pre robotníkov a nakoniec tam urobili podnikové jasle a materskú škôlku. Na začiatku 80. rokov dvadsiateho storočia kaštieľ zrekonštruovali na kultúrno-spoločenské podnikové centrum a školiace stredisko. V rokoch 2006 až 2007 bola v kaštieli ďalšia rekonštrukcia podľa projektov architektov Ivana Jarinu a Martina Kubovského, ktorá zmenila jeho funkciu na reštauráciu a penzión. Kaštieľ na počesť Tomáša Nečasa premenovali na Villu Nečas. V interiéri sa skĺbili zachované dobové priestory s modernými prvkami. Na priečelí stavby je umiestnený uhorský erb s letopočtom 1763. Tento erb ako jediný z čias Rakúsko-Uhorskej monarchie sa v našom meste zachoval až do súčasnosti.
Kaplnku postavili v roku 1775 pri budove vtedajšej Kráľovskej colnice a bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. Nitriansky sídelný biskup Ján Gustíni-Zubrohlavský v nej povolil vysluhovať pobožnosti a sväté omše. V druhej polovici 19. storočia kaplnka stratila svoj význam a v roku 1858 bola zrušená. Po tom, čo v roku 1905 vznikla v Žiline továreň na celulózu, stala sa kaplnka jej majetkom. Dňa 26. novembra 1935 zomrel na obchodnej ceste vo Viedni zakladateľ a generálny riaditeľ celulózky Tomáš Nečas. Jeho telesné pozostatky boli uložené v tejto kaplnke.
V rokoch 1949 až 1951 v nej obnovili bohoslužby františkáni, potom ostala kaplnka zavretá. Po novembri 1989 ju odovzdala továreň cirkvi a po rekonštrukcii ju v roku 1991 posvätil nitriansky pomocný biskup František Rábek, ale už ako Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. V súčasnosti patrí rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Žilina – Vlčince. Objekt bývalej colnice a kaplnka boli zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok ako národné kultúrne pamiatky pod číslom 1399/1 a 1399/2.
Zdroj: Peter Štanský a Milan Novák