Vlastnú kaplnku projektoval v roku 1928 vtedy mladý architekt Ing. František Eduard Bednárik (11.septembra 1902, Bystrice pod Hostýnom – 16. februára 1960, Žilina), pôvodom z Moravy. Potom, ako prišiel do Žiliny v roku 1925, projektoval i staval vlastnou stavebnou firmou mnohé významné stavby, niektoré spolu so švagrom arch. Čapkom. Medzi ne patria i budovy stanice, elektrární a mnohé ďalšie. Bol súdnym znalcom a majiteľom kameňolomu Dubná skala pri Vrútkach i riaditeľom Varínskeho asfaltového ťažiarstva, čo bol lom pri železničnej stanici Strečno, kde sa ťažil dolomitový štrk s prímesou asfaltu.
Už v 18. stor. mali Žilinčania v priestore Chrasť kaplnku, ktorú vybudovali s finančnou pomocou žilinského mešťana Makkera. Možno ju vidieť aj na mape Žiliny z roku 1747. Tadiaľto viedla aj pútna cesta do Višňového, ktoré je pútnickým miestom katolíkov už vyše 300 rokov. Preto požadovali veriaci rímskokatolíckej cirkvi obnovu kaplnky, ktorá by slúžila pri výletoch z mesta do vtedy panenského lesného prostredia na rozjímanie i modlitbu. V roku 1928 po zbierke milodarov medzi veriacimi požiadal vtedajší farár Tomáš Ružička arch. Františka Bednárika o projekt jednoduchej kaplnky, ktorý projektant vyhotovil 1. júla 1928. Projekt kaplnky rátal s prístupom k nej so 4 schodíkmi. Vlastná kaplnka má vstupnú nezastavanú časť a vnútornú časť uzavretú dverami. Mramorovú sochu Sedembolestnej Panny Márie darovala vdova pani Chládecká.
Kaplnka sa využívala nielen na príležitosné modlenie návštevníkov lesoparku, ale aj na sobáše. Najmä po vojne sa tu sobášilo mnoho mladých dvojíc, pretože viacerí chudobnejší nemali dostatok peňazí na „lepšie“ biele svadobné šaty, a tak im cirkev umožnila sobáše mimo mesta. Po roku 1949 kaplnka sa už pre tieto účely nevyužívala a postupne spustla. Zmenou pomerov po roku 1990 dostala sa opäť do pozornosti cirkvi a veriacich a v roku 1991 ju vtedajšia farnosť Žilina dala rekonštruovať. Opätovne ju uviedli do života 15. septembra 1991 a slúžila sa tu prvá svätá omša, ktorú celebroval správca žilinskej farnosti a dištriktuálny dekan P. Jordán Jozef Noga, OP. Účinkovala pritom aj železničiarska dychovka. Kaplnka v súčasnosti patrí farnosti Vlčince.
Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský