Koncom 19. storočia sa počet evanjelikov zvyšoval, stále však nemali vlastný kostol a stretávali sa na rôznych miestach. V rokoch 1903 – 1904 si vybudovali vlastnú modlitebňu za hranicou mesta. Tá slúžila dlhé roky ako centrum žilinských evanjelikov. Podstatná zmena nastala v roku 1921, kedy do mesta prišiel nový farár Fedor Ruppeldt. Krátko po svojom príchode prišiel s myšlienkou výstavby nového a hlavne väčšieho kostola, ktorý by viac odpovedal modernej dobe a predovšetkým rastúcemu počtu evanjelikov v meste. Začali sa robiť zbierky, prijímali dary a pomoc prišla i z USA. V roku 1930 začalo jednanie s mestom o pozemkoch, ktoré by sa najlepšie hodili na stavbu moderného kostola. Neskôr vybrali pozemky na Šefranici, kde nakoniec kostol aj postavili. 29. decembra 1933 mesto schválilo využitie pozemkov na Šefranici na účel výstavby kostola a fary. V 1934 roku vypísali anonymnú architektonickú súťaž, v ktorej vyhral návrh architekta Milana Harminca. V máji 1935 sa začalo so stavebným konaním. Nový kostol mal byť vybudovaný v duchu modernej funkcionalistickej architektúry. Nedostatok finančných prostriedkov viedol k zmenám v projekte. Budovu fary osamostatnili, aby sa mohla postaviť individuálne, a kostol zmenil dispozíciu a orientáciu.
15. septembra bol položený základný kameň. Stavebné práce ale začali o niečo skôr, pretože bolo potrebné vykonať archeologický výskum. Ten priniesol objavenie významných archeologických nálezov. 10. októbra 1936 boli stavebné práce ukončené. Na vežu kostola umiestnili tri zvony. Hneď na druhý deň sa konala ich vysviacka. V rokoch 1938 až 1939 bola vedľa kostola postavená nová fara. Stará budova (dnešné sklenárstvo na Kuzmányho ulici) prestala slúžiť svojmu účelu.
Zdroj: PhDr. Marián Mrva