Projekt žilinskej reálky vytvorili Emil Somló a Ambrus Orth v roku 1909. Originálna dokumentácia v rozsahu 12 výkresov, a to pôdorysy, pohľady, pozdĺžne a priečne rezy, situácia a stavebné detaily je uložená v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti – Magyar Országos Levéltár v oddelení dokumentácií “T” Zbierka plánov z 17. – 20. storočia, pododdelenie T13 Tervek a Vallás- és Közoktatásügyi Minisztérium anyagából, Ministerstvo náboženstva a školstva, pod číslom 38 ako Orth Ambrus és Somló Emil: A zsolnai /Trencsén m./ áll. főreáliskola tervei 1909.
Výstavba neprebiehala hladko, pre nedostatok financií často práce stáli. V historických materiáloch Snemovne v archívoch zdigitalizovaných dokumentácií arcanum.hu Képviselőházi irományok, 1910. XX. kötet, 581-589. sz. je zmieňované, že keďže sa navýšila cena výstavby žilinskej reálnej školy o 43 834 korún, nebolo možné pre nízky rozpočet v roku 1910 pokračovať a stavba stála. Je tu ale i zmienka o tom, že rozpočty pre roky 1911 a 1912 už ďalšiu výstavbu umožnia. Képviselőházi irományok, 1910. XXVI. kötet, 766. szám. zmieňuje ďalšie zvýšenie rozpočtu o 31 014 korún a prerušenie prác, LI. kötet, 1255. szám. obsahuje poznámku o celkovej revízii rozpočtu a opakovaných sťažnostiach zhotoviteľa stavby. Podobné zmienky sa objavujú prakticky vo všetkých materiáloch z rokovaní. V roku 1913 už budova s istotou realizovaná bola, pretože Magyar Építőművészet 1913.(XI. évfolyam) 8. szám – Maďarskí architekti 1913, 9. zväzok, 8. číslo už pod titulkou Házak uvádza aj fotografie realizovanej budovy.
Historická budova A má zachovaných mnoho pôvodných architektonických prvkov, exteriér budovy nie je výrazne zmenený, zachovaná je pôvodná tektonika a podľa historických pohľadníc zrejme aj pôvodná farebnosť v ružových tónoch. Vstupný portál a šambrány otvorov na 2.n.p. v rozsahu balkóna boli podľa fotografií možno povrchovo upravené bielym vápenným náterom. V interiéri je zachovaných viacero menších plôch s pôvodnou dlažbou a liatym terazzom, rovnako ako nebola vymenená väčšina okenných výplní (tieto sú len značne poškodené opotrebením a nedostatkom údržby).
Zhruba v 30 percentách sú zachované aj pôvodné dverné výplne od jednokrídlových po presklené steny osadené do lichobežníkových žb. rámov. K pôvodným prvkom treba priradiť už ilustrovanú geometrickú štukovú výzdobu a rastlinné motívy, rovnako i kamenné prvky zábradlia schodiska a kovové mreže. Vo vstupnom foyer je osadená drobná kamenná fontánka so sedením, tiež typická pre verejné budovy tej doby – podobne boli riešené fontánky napríklad v priestore ubytovne v Budapešti, obložené keramikou firmy Zsolnay. Stavba má zachovaný pôvodný manzardový krov, bez podstatného zásahu. V technologických systému sú veľmi zaujímavé zachované fragmenty teplovzdušného vykurovania priestorov. Nie sú zachované pôvodné kachľové vykurovacie telesá v nikách chodieb, no v miestnostiach sú osadené výustky systému s ozdobnou secesnou mriežkou, pričom výustky pod stropom miestností sú riešené ako sklopná klapka.
Historická budova bývalej žilinskej reálky je architektonicky zaujímavým svedkom svojej doby, nie síce ojedinelým riešením v kontexte tvorby architektonického teamu Orth – Somló, no cenným príspevkom k historickému genius loci centra Žiliny a príspevkom do súboru secesných stavieb v meste. Cenné je aj zachovanie viacerých architektonických prvkov a zachovanie fasád a hmoty stavby bez podstatných prestavieb. Po obnove a odstránení utilitárnych zásahov by mohla historická budova A Žilinskej univerzity slúžiť ako skutočne reprezentačný objekt so spoločenskou funkciou, s možnosťou konania konferencií po adaptácii priestoru telocvične na multifunkčnú sálu.